Poznáš bájku O zajacovi a korytnačke? Ako malej mi ju rodičia čítali niekoľko krát. Vždy som vedela, že je za tým aj hlbší zmysel ako len poučenie „pomaly ďalej zájdeš“ čo bolo napísané v knihe ako poučenie. A tak som dlho nedokázala objaviť skutočný význam tejto Ezopovej bájky. Až kým som raz uvažovala o procese a výkone popri tom, čo som synovi pomáhala s jeho domácou úlohou do čitateľského denníka. A vtedy mi to došlo.

Prečo mal zajac vyhrať? Sila talentu a výkonu

Zajac má od prírody všetky predispozície  – dlhé, silné, svalnaté nohy, rýchlosť, vrtkosť a švih, čo mu zabezpečujú požadovaný výkon, aby predbehol korytnačku. Kdežto korytnačka, zdanlivo odsúdená na neúspech, nemala nič. Mala len malé nožičky, svoje odhodlanie a vytrvalosť.

V podstate všetko sa to začalo tým, ako sa zajac chvastal akým je rýchlym bežcom a zároveň sa vysmieval korytnačke vždy keď išla okolo: „Aká si pomalá“. „Si najpomalším zvieraťom na svete“, hovoril.

Niet divu, že raz to korytnačku vytočilo a so zajacom sa nahnevane stavila o to, že ona nad ním vyhrá v pretekoch. Zajac sa len neveriacky smial a myslel si svoje. Keď sa chce zosmiešniť, budiš! Nech sa stane! A preteky sa začali.

Prokrastinácia prirodzeného talentu

Keďže zajac si uvedomoval, že je na výhru ako stvorený skrz všetky predpoklady, jednoducho neurobil nič. Inými slovami a dôležitými odbornými výrazmi, odkladal dôležité úlohy a prokrastinoval.

Možno zo zamestnania alebo každodenného života to poznáš aj ty. Je to presne tá chvíľa kedy ležíš na gauči, v hlave ti beží analýza-paralýza a hovoríš si „ešte nie…“ To isté robil aj zajac v tráve počas letného dňa pod stromom.

Postupné korytnačie mikro-kroky kroky bez výhovoriek a fokus na proces

Na druhej strane korytnačka, postupnými krokmi, jeden po druhom, pomaličky kráčala a napredovala  do cieľa. Nesústredila sa na výhovorky „že na to nemá“, „že nie je ako zajac, pretože nemá také silné bežecké svaly, dlhé nohy, nevie skákať…“ Nepozerala sa na cieľovú čiaru, ktorá bola tak ďaleko od nej. Fokusovala sa na proces. Na tú aktuálnu chvíľu, aby urobila presne to čo má urobiť: krok. Jeden konkrétny krok.  A po ňom ďalší. Nevadí, že tento konkrétny krok trvá dlho a hýbe sa pomaly. Podstatné je, že sa hýbe, až kým sa úplne priblíži k cieľovej vlajke.

Zmeškaný nadľudský výkon alebo prečo rýchlosť nestačí

Práve v tejto chvíli sa zobudil zajac. Uháňal. Podával priam „nadľudský“ výkon. A skutočne sa snažil. Bežal. Potil sa. Dychčal … ale to sa nevyrovnalo procesu, ktorý zvolila korytnačka.

Svoj závod napokon prehral.

Si v živote zajacom alebo korytnačkou?

Ak by som si mala v živote vybrať, bola by som tou korytnačkou. Vlastne ňou aj v mnohých veciach som. Nemotorná a pomalá. Avšak, systematická. Nie výkon a rýchlosť. Ale vytrvalosť a možno taká trocha tvrdohlavosť je to, čo ma častokrát drží nad vodou a pomáha mi rozbiehať vlastné projekty.

Záver: Zmeň rýchlosť na proces

Ezopova bájka o Zajacovi a korytnačke sa tak ani netýka poučenia „pomaly ďalej zájdeš“.  Ide o vyzdvihnutie procesu nad výkon. A práve preto mám túto bájku rada.

Ako vnímaš tento fantastický príbeh ty?